6h Le Most, 28. máj 2009

6H Le Most, 28. máj 2009

Seriál vytrvalostných pretekov na okruhoch pokračoval svojím druhým podujatím na 4219m dlhom okruhu v Moste.
Pred necelým rokom sme si tieto preteky vyskúšali po prvýkrát a už vtedy sme vedeli, že sa sem vrátime. Prípravy na preteky začali niekoľko mesiacov pred samotným štartom. Nákup vhodných pneumatík s Ečkom (sliky nie sú povolené), výber správnych brzdových komponentov, nastavenie podvozku, montáž shift lightu (malá dióda, ktorá upozorňuje na včasné preradenie) a mnoho iných nevyhnutných drobností.
V stredu 27. mája sme sa vybrali na 460 km dlhý presun z Bratislavy do Mostu. Suzuki Swift Sport na vozíku ťahal teamový Trafic. V aute vládla dobrá nálada a my sme už myšlienkami boli na trati okruhu v Moste. Boss, manažér, vodič, jazdec a v podstate hlava teamu Roland Sikhart nenechal nič na náhodu. Nápojov, jedla, kávy, sladkostí a ovocia sme mali asi ako menšia rodina pri ceste na lowcostovú dovolenku do Chorvátska. Mechanik Miki Borovský už tradične nevyspatý predriemal polovicu cestu. Zolo Sikhart dával pozor na Rolandovu bdelosť za volantom a Miki Čambal sa venoval svojej obľúbenej činnosti, slovnému rýpaniu do spolucestujúcich.
Vyrazili sme o 10h30 z predajne Inter Cars na Vyšehradskej, ale po pár kilometroch cesty sme usúdili, že bez klobásy na pumpe za českými hranicami nemôžeme ďalej pokračovať. Najedli sme sa výborne a smerovali do Brna, kde sme vyzdvihli tretieho jazdca Láďu Ázsotha. Tento divoch za volantom doplnil náš team po nútenom odstúpení Braňa Bučka. Láďu sme s radosťou privítali, veď kto by nevyužil príležitosť uťahovať si z jediného zahraničného člena našej posádky.
Do Mostu sme dorazili bez komplikácií a na parkovisku Autodromu v Moste sme zložili Swift z vozíku. Swift musel prejsť technickým preberaním, ktoré okrem iného zahrňuje aj meranie hlučnosti výfuku. Štartovné sa platí vopred a tak poslednou prekážkou bolo administratívne preberanie samotných jazdcov. Odovzdali sme doklady, podpísali papiere, kde sme sa vzdali práva na všetko možné. Zaplatili sme si box, presunuli tam auto a zložili najpotrebnejšie veci.
Pomaličky sme sa presunuli do hotela na večeru. Pri jedle sme prebrali taktiku a dohodli si čas raňajok a následného odchodu na okruh.
Prezutie auta, vybalenie náradia, proviantu a jemná nervozita z očakávania boli prvé veci, ktorým sme sa venovali po príchode do boxov. Pred samotnými pretekmi nechýbala rozprava jazdcov, kde nás informovali o všetkom podstatnom, čo nás bude čakať počas šiestich hodín na závodnej dráhe.
Štart pretekov naplánovali na 11h a radenie sa na štart o 10h30. Kombinéza, topánky, rukavice a prilba - na nič som nezabudol? Sadám do auta, prejdem boxy, pomaly prechádzam celý okruh a zastavujem na cieľovej rovinke. Radenie sa na štart je podľa divízií. V divizíí č.5 sú na čele Radical SR3 v počte 2 kusy, Caterhamy, Kaipan, Ariel Atom. Divízia č.4 je početne obsadená najmä BMW M3, je tam Lotus Elise 2x a iné. Naša divízia č.1 bola zlúčená s divíziou č.2, čiže s autami s 2 litrovými motormi. Náš Swift je 1,6 a pri pohľade na štartovné pole sme veľmi rýchlo zistili, že výkonovo sme tu najslabší. Nevadí, neprišli sme sem za každú cenu vyhrávať, na to nám okrem iného zatiaľ chýbajú skúsenosti. Stále sa chceme učiť.
Jedenásta hodina sa blížili a my sme sa za Safety Carom vybrali na zavádzacie kolo. Na rozprave nám povedali, že pridávať môžeme až po preťatí cieľovej čiary. Tohto faktu som sa snažil držať a tak som sa držal mojich súperov. Na moje prekvapenie som ale už na zákrute pred cieľom bol pozadu, lebo všetci pridali oveľa skôr, než bolo povolené. Nevadí, pridávam aj ja a blížim sa do prvej šikany po cieľovej rovinke, samozrejme posledný. Swift je skvele podvozkovo pripravený a máme výborné brzdy, ktoré začínam hneď po prvom zabrzdení využívať vo svoj prospech.
Mám pred sebou sled zákrut. Doťahujem sa a v priebehu prvého kola predbieham približne 5 áut. Na niekoľko kôl to bude naša pozícia. Predo mnou sú rýchlejšie autá z vyšších divízií a súperom za mnou som jemne poodišiel. Našiel som si svoje tempo, ktoré podľa časomiery v aute udržujem pomerne konštantne. Sme na vytrvalostných pretekoch a tu rozhoduje práve konštantnosť, šetrenie paliva a pneumatík. Moja prvá zastávka prichádza približne 1,5h po štarte. Svieti na mňa rezerva a je jasné, že treba ísť tankovať. Tankuje sa výhradne na pumpe priamo na okruhu. Zolo mi vysielačkou dáva signál, že tam práve nikto nie je a tak prichádzam na tankovanie.
V boxe už čaká nervózny Láďo, pomaly sa blíži jeho čas. Štartuje po prvýkrát. Je to divoch, čo dokazuje na kopcoch, kde je jeho štýl jazdy je už legendou. Dávame mu pokyny, že vytrvalosť je o inom, že treba šetriť auto, gumy, palivo a aj brzdy. Nemá význam nahnať 2-3 sec na kolo, keď miniete o 30% viac paliva a pri tankovaní stratíte 7 min. Láďo vyrazil na trať a po pár kolách začína jazdiť časy, aké sme od neho chceli. Po chvíli sledujeme, že stále zrýchľuje. Po 800m dlhej cieľovej rovinke sa brzdí zo 180-190kmh do dvojky, na cca 40km/h. Vidíme len oblak dymu a Swift sa otáča. Láďo bojuje ďalej, vyťahujeme tabuľku s informáciou, či sú pneumatiky v poriadku. Pri prejazde okolo nás vidíme len vrtenie prilbou a je nám jasné, že gumy sú KO. Sťahujeme auto do boxov. Nasleduje rýchla výmena pneumatík, na trať vyráža Roland. Nasledujú široké úsmevy a povinné foto Láďu s gumami prebrzdenými až na plátno.
Po približne 4h jazdy sa odhodlávame na nutnú výmenu brzdových platničiek. Časomiera nám aj s tankovaním ukázala približne 9 minút. V tom čase je aj prejazd boxami povinnou 40km/h. Excelentná práca našich mechanikov a vyrovnané výkony jazdcov nás radili na približne 14-15 pozíciu v absolútnom poradí a na 3-4 miesto v divízii 1 a 2.
Pri celodennej teplote okolo 15°C nám mračná dávali jasne najavo, že si užijeme aj jazdu na mokrom okruhu. Pršať naozaj začalo a najmä posledné 2 hodiny to bol v podstate vytrvalý dážď. To boli podmienky, ktoré nám maximálne vyhovovali. Silné autá majú na mokrej trati problém s prenosom výkonu a celkovo udržaním sa na trati. Využili sme to na posun štartovým polom a predbiehali alebo sme sa držali áut, ktoré nám na suchu nedávali najmenšiu šancu.
Blížila sa 17 hodina, Swift krúžil bez problémov po okruhu a my sme si pripisovali jedno kolo za druhým. Niektorí naši súperi mali technické problémy a my sme sa tak prepracovali na druhé miesto v našej divízii. Takýto výsledok nikto z nás neočakával a najmä ráno by sme každého, kto by to predpovedal, považovali z blázna.

S veľkou radosťou sme si prebrali trofej za druhé miesto a chystali sa na dlhú cestu domov. Ešte dobrá večera a prakticky mlčky sme sa vydali na nočnú cestu. Mlčky, lebo plní dojmov a zážitkov sme si to všetko preberali v hlavách. Najmä zážitkov máme neúrekom.

Aby tento príbeh nebol len pozitívny, máme aj jedno negatívum. Náladu nám pokazil pán, ktorý počas slávnostného vyhlásenia nabúral pri cúvaní do Swifta. Odtrhol držiaky nárazníka a pokrčil celý blatník. S pánkom nebolo reči a keď sa snažil vinu hodiť na nás, poslali sme ho radšej preč, aby sme sa vyhli fyzickému násiliu.